Niečo pre Žilinčanov alebo čo má spoločné podmienený reflex, VÚB a Papanka.




Vo štvrtok bolo škaredo, tak som sa rozhodol, že pôjdem do Žiliny do Artfóra a kúpim si čerstvo vydanú publikáciu Stratená Žilina 2. Prišiel tam za mnou aj kamarát a spolu sme to listovali a dohadovali sa, čo a kde vlastne kedysi bolo. Nakoniec som zobral aj prvý diel. Potom sne sa vybrali krížom cez námestie a po Bottovej až na koniec VÚB. On išiel na Komenského a ja som sa vydal doľava popri Mestskom úrade dole.

Tadiaľto som chodieval, spolu s tými, čo sme bývali pod Čepielom a chodili na Konevovu (dnes Zaymusa), zo školy. Už z diaľky atakoval naše nosy typický zápach, ktorý sa šíril z ordinárnej krčmy pred odbočkou na Čepiel. Poznáte to. Taká zmes usadnutého cigaretového dymu, pomiešaná s rozliatym pivom a ešte pravda, s už druhotnými, aromatickými zložkami. Dnes z koncentrátu tohto smradu určite vyrábajú univerzálny homeopatický všeliek na pľúcne neduhy a predávajú to pod honosným názvom spolu s návodom na riedenie.

V blízkosti tejto krčmy sa pomerne často vyskytovala osôbka, volali sme ju Papanka. Bola to útla staršia ženička v modrotlačových šatách s dlhými rukávmi a šatkou na hlave. My sme mali vtedy okolo dvanásť rokov a mali sme s touto žienkou ohromnú zábavu. Keď sme ju zbadali, začali sme na ňu pokrikovať a vyplazovať jej jazyky. Ona na to reagovala tak, že sa nám otočila zadkom a vyhrnula sukňu. Popri tom ešte niečo nezrozumiteľné vykrikovala. Toto sa opakovalo vždy podľa rovnakého scenára. Teda vyplazený jazyk a nato sukňa. Niekedy, keď mala niečo v ruke, tak tým ešte aj šermovala. Najčastejšie to bola pivová fľaša alebo krígel.

V škole sme sa vtedy učili o reflexoch. Ako chlapci sme vedeli, že reflex je niečo, čo má futbalový brankár. Čim to má lepšie, tým rýchlejšie reaguje na loptu. Na vyučovaní sme sa však dozvedeli, že sovietsky vedec I. P. Pavlov vie o týchto reflexoch oveľa viac a dokonca ich rozdeľuje na nepodmienené a podmienené. Tie nepodmienené boli jasné hneď, ale tie podmienené sú také, ktoré treba nacvičiť. Keď sme začuli spojenie „podmienený reflex“, tak všetci sme si predstavovali zvonček a slintajúceho psa. Ja som si však predstavoval aj vyplazený jazyk, vykasanú sukňu, blýskajúce biele polky a Papankin vreskot. Ešte šťastie, že ma učiteľka nevyvolala, lebo by som bol asi dostal poznámku v zmysle: “Vladko má síce vedomosti dobré, ale reči sprosté“. Takto som sa ja naučil, čo to je podmienený reflex.

Dnes po početných reformách v školstve sa tento spôsob vštepovania vedomostí nazýva „Learn by example.“. Ako však vidíte, nie je to nič nové. V žiadnom prípade nechcem učiteľky navádzať na nejaké neuvážené experimentovanie, ale podľa seba viem, že je to výborná metóda na ľahké zapamätanie učiva. Ďalšia školská reforma však v tomto smere určite prinesie nové podnety. Angličania tento fenomén obnažovania konca zadnej časti trupu nazývajú „mooning“ a majú to pomerne v obľube. Vychádza mi z toho, že Papanka, nič netušiac, mala asi keltských predkov. V súčasnosti na tomto mieste tróni VÚB a provokačne vyplazuje jazyk všetkým. Už to nie je také veselé.

Upresnenie

Do školenia som nastúpil neskôr, ako náhradník. Včera som vyfasoval notebook (už ich mám štyri) a tak dnes zisťujem, čo všetko som už mal urobiť. Našťastie sú to veci, ktoré mi nerobia nejaký problém, akurát niektoré informácie vnímam ako chaotické. Ak sa niekto, nedajbože, chce o mne dozvedieť viac, tak môže toť na mojej www stránke. Žiaľ nemám na ňu moc času a moc sa jej nevenujem. Pokiaľ ide o IT uprednostňujem otvorené systémy a viac Linux ako Windows i keď ani proti Windows nemám nič. A aby som nezabudol mám rád kvalitnú horkú čokoládu.

Prečo?

Školenia sa zúčastňujem preto, lebo chcem spoznať ľudí, ktorí nemajú čo robiť vo voľnom čase a po sobotách. Zároveň mám neodolateľnú túžbu získavať kredity, s ktorými hodlám v blízkej budúcnosti rozbehnúť grandiózny biznis.